Za vrchol tvorby Henryka Szienkewicza sa dá
považovať historický román Quo vadis. Je to príbeh pojednávajúci o láske k Bohu, ktorá dokáže
premeniť človeka na lepšieho skrz – že vraj - Spasiteľove učenie. Odohráva sa počas krutého panovania cézara Nera v Ríme. Mal som to šťastie sa dostať k nemu až
po ďalších príbehoch (Ohňom a mečom,
Pán Wolodyovsky, Púšťou a pralesom), ktoré napísal tento
poľský mág historickej literatúry.
Szienkewicz napísal daný román
na konci 19.storočia a tak ako vtedajšia spoločnosť aj tá dnešná ho vníma
rozporuplne. Náboženské motívy sú hybnou silou knihy - pokora, česť, úcta a láska k priateľom i
nepriateľom má zásadný vplyv na celý dej. Ide ale o príbeh až príliš
náboženský? Nemyslím si to, veď historicky verne zobrazená doba, prostredie a
chovanie obyvateľov Ríma na úsvite nového veku považujem za najvernejšie
prevedenie rímskych čias v novodobej literatúre. Čitateľ má pocit, že
autor mal časový stroj, ktorým si pomáhal pri tvorbe. Ja osobne som mal dojem,
že ani scény v seriáloch Rím, či Spartakus sa nevyrovnali tomu, čo dokázal
opísať Szienkewicz.