04 January 2013

Magické mechanické kolieska (1.)

Čas pary, koliesok a veľkých dobrodružstiev

Steampunk je podžáner fantastiky, ktorý je zameraný na technológie a paru a popisuje spoločnosť prevažne počas viktoriánskej éry. Tak je približne formulovaná poučka dostupná na internete, ale čo si má človek pod tým skutočne prestaviť? Je to iba o kolieskach a nových vynálezoch, alebo je to akási obroda túžby po dobrodružstve? V súčasnej dobe popularita žánru závratne stúpa, už aj v tuzemských vodách vznikajú prvé zbierky, poviedky a novely. Rozhodol som sa tomu dôkladne pozrieť na zúbky v krátkom seriály na pokračovanie, pretože o tom, čo ma fascinuje, dokážem písať hodiny a hodiny.

Budem sa tu venovať histórii od základov, ktoré položili takí velikáni ako Jules Verne, či Robert Louis Stevenson až po novodobý rozmach steampunkovskej chobotnice, ktorá zasahuje do všetkých oblasti popkultúry.  Pokúsim sa zadefinovať obdobie, čo všetko sa dá ešte radiť k žánru a čo už nie i napriek viditeľnej snahe. Spomeniem tu známe i neznáme filmy, knihy, komixy, hudbu, ilustrátorov, či zaujímavé stránky. Aby to ale malo nejaký dobrý začiatok, v prvej časti sa pozriem na všetko, k čomu som sa zatiaľ dostal ja. Ako bonus bude náhľad na moje pripravované steampunk texty.


Hoci sa prvé steampunk filmy natočili už v päťdesiatych rokoch minulého storočia, môj prvý zážitok bol s komixovou adaptáciou Svet Zajtrajška v hlavnej roli s Judeom Lawom. Po nich nasledovali viaceré anime adaptácie na čele s Porco Rossom a Nebeským zámkom.  Potom som mal do činenia s ďalším sfilmovaným komixom, Ligou výnimočných.  Na rozhraní žánru pôsobil aj film Kronika mutantov odohrávajúca sa v 28.storočí a najnovšie spracovanie Troch mušketierov. Zo súčasných filmov by som určite zaradil Sherlocka Holmesa, Zlatý kompas, fenomenálny Hviezdny prach či už trošku starnúcu klasiku Stroj času a pochybný western Divoký divoký západ. To by boli z mojich filmových zážitkov tie najväčšie perly. 

Keď vezmem do úvahy, že všetko to vlastne začal veľký vizionár Verne, môžem s hrdosťou skonštatovať, že väčšinu z jeho tvorby mám prečítanú. Asi nebudem jediný, pretože z môjho obdobia sa každý vydával za objavmi na stránkach jeho kníh. Najlepším príkladom sú hlavne diela: Robur, pán sveta, Plávajúce mesto, Tajomný ostrov, alebo najznámejší titul 20 tisíc míľ pod morom. Zo starších kníh som mal tú česť z Vojnou z mlokmi  od Karla Čapka a Strojom času. Medzi súčasné hity si môžem pripísať trilógiu Jeho temné hmoty, Leviathan, nadčasový Incarceron a Veľký objav Huga Cabreta. V blízkej dobe sa chystám na Srdce sveta od Jaya Lakea, Zemětřasa a Clementine od Cherrie Priestovej ako aj na pár steampunk encyklopédií

V hudobnej oblasti prevládajú najmä videá z Youtube a skupina Abney park. Tu  mám najväčšie medzery, ale tie sa chystám v čo najkratšej dobe dohnať. Určite mi k tomu pomôže aj soundtrack k Sherlockovi Holmesovi, ktorý je sviežim príkladom steampunkovej hudby.

A teraz s kožou na trh. Tak ako veľká väčšina spisovateľov v Čechách a na Slovensku i ja som sa (amatér) odhodlal na pokus, pri ktorom vytvorím dielo tohto progresívneho žánru. Prvú poviedku s pracovným názvom Kúzlo smrti som dopísal, ale ešte bude dlho trvať, kým ju dokončím. Ide v nej o zaujímavú zmes mágie a steampunku z prostredia viktoriánskej Budapešti. Určite ju chcem zaslať do jednej z väčších súťaží a preto jej zverejnenie na blogu bude musieť počkať. V druhej polovici 19.storočia by sa mal odohrávať aj román, na ktorom momentálne pracujem. Chcel by som do neho zakomponovať klasické prvky, ale nezabudnem ani na netradičné a určite sa pokúsim aj o originalitu, aby som lepie obstál v konkurencii. 

To je teda z mojej strany, je čas aby sme prešli ďalej, ale to až v druhej časti. V nej sa dozviete kto všetko prispel do žánru, kto sa dá považovať za jeho otca a ktorí autori momentálne hrajú prvé husle u nás i v zahraničí.

Na záver je tu odkaz, kde nájdete moju inšpiráciu k poviedke Kúzlo smrti. Pevne verím, že aj to bude zaujímavé čítanie. 

3 comments:

  1. Chytil si sa toho zoširoka. Ale fajn.
    Podľa mňa je súčasný príklon k steampunku súčasťou širšieho spoločensko-kultúrneho prúdu. V románe Mesačný prach analyzuje A. C. Clarke zdroje a inšpirácie sci-fi a nachádza ich vo westernoch, v dobývaní divokých končín amerického kontinentu, v šírení civilizácie v krajoch, kam ešte noha bieleho muža nevkročila. Vo väčšine dnešnej fantastiky už z tejto analýzy nič neplatí.
    Rezignovali sme na to, že by naša kultúra mala hodnoty, za ktoré sa oplatí bojovať. Nástup kyberpunku znamenal vzburu proti spoločnosti a všetkému, čo predstavuje. Steampunk je potom návratom kyvadla, pohľadom naspäť, do čias, o ktorých si myslíme, že by sa nám páčili, do "belle epoque". Je rezignáciou voči spoločnosti, zmierením sa s ňou v mene prežitia.
    Steampunk je zároveň formou psychohygieny. Budúcnosť sa stala tak komplikovanou, že je priam bolestivé o nej premýšľať. Ozubené kolieska 19. storočia dávajú pevný materiálny základ, dajú sa pochopiť logikou, stoja v kontrapunkte s mágiou. Steampunk nie je len únikom, je nemým odmietnutím súčasného stavu spoločnosti, kde muži už nie sú (lebo nemôžu byť) ozajstnými mužmi a ženy ozajstnými ženami.

    ReplyDelete
  2. Ash, to bolo v Clarkovom romane? Ci v nejakom uvode k nemu?

    S tym, co pises dalej, suhlasim. Nasa spolocnost sa pravidelne dostava na krizovatky, kde ludia (a autori ako ich hlasne truby) striedavo vo vedu, techniku a spolocnost veria a striedavo nie. Obdobia, ked sme verili, sa vyrazne podpisali aj na fantastike - 30. roky (space opery a sialeni vedci - verili sme vdaka objavom, ktore vtedy boli), 50. roky (koniec najvacsej svetovej vojny + pokroky v kozmonautike - nove scifi casopisy, ktore priniesli autorov ako Anderson, Niven, Pohl, Bester), 80. roky (pocitace v domacnostiach - cyberpunk). Obdobia, ked sme vyrazne v nu prestali verit - 60 roky (vseobecne sklamanie zo spolocnosti a jej principov - Nova vlna a rozmach fantasy) a obdobie od 90. rokov po dnes (znicenie prirody a presytenie technikou - nova fantasy a la Martin, new weird, steampunk)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Roger, Mesačný prach, kapitola 8. Clarke cituje (fiktívny) predhovor k románu "Jazdec z neznáma" (Shane), kde z perspektívy konca 21. storočia prirovnáva westerny k dobývaniu vesmíru a tým vysvetľuje ich obľúbenosť v "súčasnosti" príbehu Mesačného prachu.
      Podstata súčasnej situácie je podľa mňa hlbšie než len vo viere vo vedu (čo je sám osebe paradoxný pojem). Je to v základoch spoločnosti a jej pohľadu na seba samú. Fantastika to len odzrkadľuje, aj fantasy v jej urban a contemporary vetvách, ktoré sa blížia a pretínajú s hororom (a mimochodom G.R.R.Martina nepovažujem za autora poplatného súčasnej dobe, ale za následníka klasických rozprávkárov Grimmovcov, ale aj Tolkiena).

      Delete