Rok 2012 je za nami

Čas bilancovania

Starý rok sa chýli ku koncu, už iba hodiny nás delia od príchodu Nového roka a preto si myslím, že nadišiel najlepší čas, kedy môžem zhodnotiť vlastné úspechy, radosti i starosti, ktoré ma tento rok postretli.

V práci sa dlhodobé problémy začali konečne riešiť, nie iba o nich hovoriť, aj keď tempo zlepšovania mohlo byť aj o niečo svižnejšie. Konečne mám šéfa, ktorému fandím, ktorý dokáže dostáť svojim slovám (i keď neskôr), ktorému som lojálny. Moja pozícia sa zmenila a už nerobím na zmeny. Prinieslo mi to radu výhod a iné sa zase stratili, ja to vidím ako plus. Nastal čas konečne sa začať rozvíjať.

Raňajky u Tiffaniho

O tom, že nie vždy je lepšia kniha

Málokedy sa nájde dielo, pri ktorom som na pochýbach, či je na vyššej úrovni knižná predloha, alebo nakrútený film. Naposledy sa mi to stalo pri filmovej i literárnej klasike, Raňajky u Tiffaniho. K tomuto dielu amerického spisovateľa a novinára Trumana Capoteho som sa dostal iba nedávno, hoci ju už dlhšie mám doma na poličke v knižnici.

Siahol som po nej jedného zimného večera, keď som bol bez nálady, ufrflaný a vyšťavený z práce. A, veru dobre som urobil. Trvalo mi nezvyčajne dlho, kým som ju dočítal (až tri dni), ale o to dlhšie som si ju mohol užívať. Novela nemá ani sto strán, ale každá veta, či odsek sú potešením pre vnímavého čiateteľa. Príbeh sa zameriava na sen tísicok mladých američaniek, ktoré už viac nechcú žiť tvrdý, priemerný život bez žiadnej slávy a úspechu a vrhajú sa plniť si sny. 

Vianočná nádielka filmov (2.)

Tak ako som sľúbil, prinášam druhý blok netradičných vianočných filmov, ktoré som videl počas tohtoročných Vianoc. Sú to snímky, ktorým som dal prednosť pred tradičnými komédiami a rozprávkami a myslím, že som urobil dobre. Pri väčšine som mal premiéru, ale našli sa aj také, ktoré som videl už po x-tý krát. Prečítajte si môj názor v nasledujúcich mini recenziách.

---

Ostrov (2005)

Klonovanie ľudí ako ďalšia forma existencie ľudskej populácie bola v kinematografii už znázornená viac krát. Tento film ale prichádza z dosť originálnou zápletkou. Hlavný hrdina Lincoln 6-Echo (Ewan McGregor) žije v uzavretej spoločnosti tzv. výnimočných ľudí, ktoré prežili apokalypsu a jediným zmyslom všetkých preživších je dostať sa na vytúžený ostrov - posledné miesto, kde sa dá voľne žiť bez následku kontaminácie. Všetko sa však mení, keď sa hlavnému hrdinovi vrátia spomienky na život pred katastrofou.

Oliver je už doma

Tak už ho tu máme!

Dnes nám Oliver prišiel domov. Zatiaľ na nové bývanie nič nehovorí, asi bude spokojný. Nejako sa mi nezdá, mám pocit, že bude mlčanlivý typ - väčšinou spí a spí. Hoci sa ho aj pýtam, či vie plakať, alebo kričať, dáko mi to nechce ukázať. Mamka vraví, že vie kričať aj za troch, ale pokiaľ to nebudem počuť na vlastné uši, neuverím, ženy tomu tak rozumejú! Na prijatie si ale u tatíka nemôže sťažovať. Aj pilo sa, aj jedlo sa, aj hudba bola a ako sa patrí (oneskorene) aj darčeky boli. Hneď sme jeden vyskúšali - detskú vysielačku. Trochu sme sa s tým potrápili, predsa len slovenský výrobok (bez urážky), ale konečne máme pocit, že máme pre syna bezpečné miesto. Kto vie aké to bude o pár mesiacov.