Dnes nám Oliver prišiel domov. Zatiaľ na nové bývanie nič nehovorí, asi bude spokojný. Nejako sa mi nezdá, mám pocit, že bude mlčanlivý typ - väčšinou spí a spí. Hoci sa ho aj pýtam, či vie plakať, alebo kričať, dáko mi to nechce ukázať. Mamka vraví, že vie kričať aj za troch, ale pokiaľ to nebudem počuť na vlastné uši, neuverím, ženy tomu tak rozumejú! Na prijatie si ale u tatíka nemôže sťažovať. Aj pilo sa, aj jedlo sa, aj hudba bola a ako sa patrí (oneskorene) aj darčeky boli. Hneď sme jeden vyskúšali - detskú vysielačku. Trochu sme sa s tým potrápili, predsa len slovenský výrobok (bez urážky), ale konečne máme pocit, že máme pre syna bezpečné miesto. Kto vie aké to bude o pár mesiacov.
Aby som iba netáral a jazyk si zbytočne dral, pripájam aj najnovšie fotky nášho sraľa. Táto prezývka mu, predpokladám, vydrží poriadne dlho. No správny gazda zatiaľ z neho nie je, lebo doma ešte nič nenaložil. "Daj mu čas," dohovára mi jeho mamka. Takže verím, že čoskoro to príde. To len aby sa nepovedalo, že má neoprávnenú prezývku. Čo by to bolo za chlapa?
No comments:
Post a Comment