Málokedy sa nájde dielo, pri ktorom som na pochýbach, či je
na vyššej úrovni knižná predloha, alebo nakrútený film. Naposledy sa mi to
stalo pri filmovej i literárnej klasike, Raňajky u Tiffaniho.
K tomuto dielu amerického spisovateľa a novinára Trumana
Capoteho som sa dostal iba nedávno, hoci ju už dlhšie
mám doma na poličke v knižnici.
Siahol som po nej jedného zimného večera, keď som bol bez nálady, ufrflaný a vyšťavený z práce. A, veru dobre som urobil. Trvalo mi nezvyčajne dlho, kým som ju dočítal (až tri dni), ale o to dlhšie som si ju mohol užívať. Novela nemá ani sto strán, ale každá veta, či odsek sú potešením pre vnímavého čiateteľa. Príbeh sa zameriava na sen tísicok mladých američaniek, ktoré už
viac nechcú žiť tvrdý, priemerný život bez žiadnej slávy a úspechu a vrhajú sa
plniť si sny.
Hlavnou hrdinkou je neobyčajná kráska Holly Golightlyová, ľahkomyseľné dievča, ktorá sa dostalo do "väzenia" dobrovoľnej prostitúcie. Občas musí klamať, pokoriť sa, zaťať päste, no stále bojuje a žije tak ako ta má na vizitke. Na cestách.
Pretože ona sa svojho sna nedokáže vzdať. Čitateľ sleduje jej boj z pohľadu Paula Varjaka, začínajúceho spisovateľa, v ktorom sa nesú autobiografické črty Trumana Capoteho. Paul, ktorého Holly nazýva Fred (po staršom bratovi), sa do hrdinky bezhlavo zamiluje, ale jeho city sú skôr mentorské. Drží jej palce a chápe ju aj keď sa predáva. Čoraz častejšie vyhľadáva jej blízkosť a snaží sa o to, aby ju urobil šťastnou a pomohol jej pri ceste životom.
Novela bola po prvý raz publikovaná v roku 1958, film natočili o už tri roky. Do hlavnej úlohy obsadili jednu z najkrajších žien Hollywoodu všetkých čias, pôvabnú Audrey Hepburnovú. Výborne jej sekunduje pre mňa úplne neznámy George Peppard, ktorý dosť dobre vystihuje môj dojem z knižnej postavy. Je to bohém ako sa patrí, čo vo filme zvýrazňuje aj fakt, že on sám sa necháva vydržiavať. Pri konfliktoch medzi hlavnými postavami to zaručuje ešte väčší efekt, ako v knižnej predlohe. Musím pripustiť, že film vybočuje z predlohy na mnohých miestach, nie je to však na škodu a obohacuje snímok o nové rozmery. Kniha má navrch hlavne v údernosti a úspornosti viet, detaily, ktoré ma upútali v knihe mi vo filme chýbali. Dialógy sú údernejšie vo filmovej podobe, zvlášť na tom majú leví podiel výkony hercov. Atmosféra, ktorú som cítil pri čítaní, ostala zachovaná aj vo filme a dokonca by som povedal, že bola ešte výraznejšia.
Vizuálna stránka filmu mi prišla rovnaká ako vo filmoch z toho obdobia, ktoré som mal možnosť zhliadnuť - čiže pôsobila ako na jedno kopyto. Na druhej strane, jednotlivé scény boli vybraté s citom a hodili sa do celkového dojmu. Hudba v podaní Henryho Mancini má zaujímavé momenty, väčšina skladieb pôsobí iba ako podmaz.
Ak by som sa teda mal na základe týchto mojich dojmov rozhodnúť, ktoré spracovanie vyhráva, bolo by to nerozhodne. Pre knižné predlohy je to ale dosť dobrý úder, pretože v takmer všetkých prípadoch vyhrávajú. Odporúčam teda aj knihu, aj film, stojí to zato.
No comments:
Post a Comment