Aj tento rok som počas Vianoc doháňal nejaké tie filmové resty. Už dlhšie ma unavujú stále dookola sa opakujúce rozprávky (Pyšná princezná, Mrázik), či staré československé komédie (S tebou ma baví svět, Jak vytrhonut velrybě stoličku) a preto využívam možnosť TV archívu, ktorý má čo ponúknuť. Okrem toho, byť sám doma sa mi už tak skoro nepodarí a to tiež bola výzva. Tu sú filmy, ktoré ma upútali, v mini recenziách - prvá časť.
Šťastné a Veselé (2005)
Nezmyselná vojenská mašinéria počas prvej svetovej vojny bola už znázornená nespočetne krát. Mali sme možnosť vidieť zákopy zo všetkých strán, z pohľadu pešiakov i generálov, či z oka prvých odvážnych letcov. Ale málokto si spomenie na udalosti, ktoré sa stali na fronte počas štedrého dňa roku 1914.
Je to inšpirujúca freska o osude štyroch úplne obyčajných ľudí, ktorí sa stretli vo víre vojny na opačných stranách zákopov počas Štedrého dňa. Škótsky lekár, nemecký sopranista, francúzsky veliteľ a nórska speváčka. Hlavne títo sa podieľali na výnimočnom dni, kedy znepriatelené strany umlčali zbrane. Postavy sú tak verne zobrazené, že divák na konci filmu až krúti hlavou nad tým, aké motívy a pocity viedli samotných aktérov k vojne, ako a prečo mohli jeden druhého nenávidieť na smrť. I keď je to vojnový film, nechýbajú humorné scénky, optimizmus a nádej. Medzi hercami nikto nevyniká čo je v prípade Diany Krueger v roli speváčky trochu sklamanie. Kamera i strih dostatočne verne zobrazuje neľútostný život vojakov na fronte. Pokrivkáva však hudba, ktorá až na výnimku spevu postáv nie je vôbec citeľná. Výprava by tiež zniesla viac kostýmov, či komparzistov, v rámci rozpočtu filmu to ale bolo dostatočné.
Film bol natočený v koprodukcii Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Belgicka a bol nominovaný na Oskara v kategórii cudzojazyčný film.
Pozvánka pre pištoľníka (1964)
Keď niekto povie meno Yul Brynner, okamžite si spomeniem na western, ktorý z neho spravil legendu, Sedem statočných. Tento charizmatický ruský herec stvárnil množstvo rolí a úlohu pištoľníka si vyskúšal viackrát. Nie vždy ale tak úspešne.
Príbeh začína návratom Matta Weavera (George Segal), ktorý sa ako bývalý konfederačný vojak po ukončení vojny vracia domov do Nového Mexika. Tu ale nachádza iba nepriateľstvo ľudí, ktorí sa radili k Severu. Dom mu predali, ženu si vzal úhlavný sok, nič ružové ho tu nečaká. Napriek tomu tu chce ostať a zomrieť a nezľakne sa ani pištoľníka, ktorého najali na jeho zabitie potom ako zastrelil v sebaobrane muža, čo mu okupoval dom. Klasická zápletka ale dopláca na nedostatok akcie a melancholický podtón, film mi príde veľmi rozťahaný. Herecké výkony nezachraňuje ani fešák Yul v roli kreola Julesa, jeho zádumčivé pohľady mi už ku koncu liezli hore krkom. Dialógy boli napriek tomu podmanivé a vystihovali prostredie, postavy boli vykreslené vierohodne tak ako i kostýmy verné dobe. Hudba Davida Raskina bola príjemným prekvapením, no chýbal jej výraznejší motív. Western je i pre nedostatky, ktoré mi vadili pozerateľný a priaznivcom žánru ho určite odporúčam. Ale ak bude mať niekto na výber Sedem statočných a Pozvánku, dajte radšej prednosť legende.
Barbar Conan (1982)
Po novembrovom zhliadnutí novodobého Conana som mal sto chutí si znovu pozrieť kultovú klasiku a čoskoro sa mi to aj splnilo. Znovu som sa mohol ponoriť do kvalitnej réžie Johna Miliusa, započúvať sa do výnimočnej hudby a užívať si výkon súčasného kalifornského senátora. A tak som veľmi rýchlo zabudol na sklamanie, ktoré má ovládlo pred mesiacom.
Príbeh je hádam každému známy, preto iba v skratke. Keď je Conan (Arnold Swarzenegger) ešte chlapec, rodnú dedinu napadnú prisluhovači hadieho kultu a všetkých dospelých povraždia. Deti vezmú do otroctva, v ktorom postupne jedno za druhým umierajú - prežije iba Conan. Bol predaný medzi gladiátorov v aréne, kde si v záujem zachovania života vydobyje slávu a slobodu. Spoznáva Subotaja, verného spoločníka, s ktorým sa, plný nenávisti, vydáva na pomstu za čarodejom Thulsa Doomom (James Earl Jones), hlavou hadieho kultu.
Keď bol film uvedený do kín, nedostalo sa mu toľko pozornosti a záujmu ako by si zaslúžil, no dnes je považovaný za najkultovejšiu hrdinskú fantasy v dejinách kinematografie. K tomuto názoru sa prikláňam i ja, o čom svedčí i to, že jediný film, ktorý mám zakúpený v Blue-ray verzii je práve tento. Hereckým výkonom jednoznačne dominuje Arnold, zatieňuje aj výbornú rolu Jamesa E.Jonesa. Scenéria je úchvatná, strih obstojný, snímok nemá žiadne hluché miesto. Kamera a trikové efekty sú na tú dobu na vysokej úrovni a spolu s výpravou i kostýmami pomáhajú vytvárať podmanivú atmosféru. Nad všetkým však kraľuje soundtrack, ktorý má na svedomí nebohý Basil Poledouris. Keby niet tejto podmanivej hudby, film by bol priemerný. Takto sa ale stal nesmrteľným, tak ako všetci tí, čo sa na ňom podieľali. Neviem si predstaviť, že ma raz prestane baviť a už teraz sa teším, kedy si ho pozriem opäť.
(Druhú časť prinesiem v sobotu)
No comments:
Post a Comment