Máme šesť týždňov!

Šestonedelie je za nami, hurá do života

Hoci prvý mesiac je významejšie výročie, tých šesť týždov čerstvým rodičom môže pripadať viac prelomových. Aspoň dúfam - my už isté pokroky badáme, takže Oliverovi verím, že to zvládne a bude každý deň lepší a lepší. Veď spánok štyri hodiny v kuse je nadohľad (posledné tri noci vydržal 3 a pol hodiny) a dokážeme ho už aj zaujať. Niekedy. Jeden z desiatich pokusov. Je to jedno, zlepšuje sa to, nech si hovorí každý čo chce a to je hlavné!

Našťastie, máme občas čas i na seba, ja čítam knihy, píšem recenzie, moja polovička pozerá TV, číta knihu. Medzi tým prebaľujeme, kojíme (ja nie), kočíkujeme, uspávame, prebaľujeme, kúpeme, prebaľujeme, kojíme... proste kolotoč, ale začíname si postupne zvykať. Oliver je perfektný nástroj na trénovanie trpezlivosti - ak sa to pri ňom nenaučím, tak zjem svoj klobúk. Najviac dáva zabrať pri uspávaní, ale na druhej strane slúži ako odmena dvojhodinová prechádzka pri ktorej môžem počúvať hudbu, či audioknihu. 

Od zajtra to bude lepšie. Začína život! Dúfam, že o týždeň nebudem písať, že sa to zhoršilo :)

Szienkewicz - Quo vadis

Za vrchol tvorby Henryka Szienkewicza sa dá považovať  historický román Quo vadis. Je to príbeh  pojednávajúci o láske k Bohu, ktorá dokáže premeniť človeka na lepšieho skrz – že vraj - Spasiteľove učenie.  Odohráva sa počas krutého panovania cézara Nera v Ríme. Mal som to šťastie sa dostať k nemu až po ďalších príbehoch (Ohňom a mečom, Pán Wolodyovsky, Púšťou a pralesom), ktoré napísal tento poľský mág historickej literatúry.

Szienkewicz napísal daný román na konci 19.storočia a tak ako vtedajšia spoločnosť aj tá dnešná ho vníma rozporuplne. Náboženské motívy sú hybnou silou knihy  - pokora, česť, úcta a láska k priateľom i nepriateľom má zásadný vplyv na celý dej. Ide ale o príbeh až príliš náboženský? Nemyslím si to, veď historicky verne zobrazená doba, prostredie a chovanie obyvateľov Ríma na úsvite nového veku považujem za najvernejšie prevedenie rímskych čias v novodobej literatúre. Čitateľ má pocit, že autor mal časový stroj, ktorým si pomáhal pri tvorbe. Ja osobne som mal dojem, že ani scény v seriáloch Rím, či Spartakus sa nevyrovnali tomu, čo dokázal opísať Szienkewicz.

Najkrajšie obdobie?

Šťastie, ktoré kričí, papá, spí a kaká

Za necelé tri týždne, ako je Olino na svete som zažil toľko šťastia, ako zatiaľ nikdy v živote. Pohľad na syna je stokrát lepší ako televízor, nevyrovná sa mu žiadny film, či seriál. Deň za dňom objavujeme všetci traja niečo nové. Raz sa nám chce spať, raz nezatvoríme oči aj celú noc. Plač a krik je na každodennom poriadku, bojujeme s únavou a strachom, či je náš poklad v poriadku a napriek tomu vieme, že prežívame najkrajšie obdobie.

Moja polovička už zažila dni totálnej vyčerpanosti, keď si Oliver pýtal jesť každú polhodinu a nespal od polnoci do polnoci. Ja som takmer zaspal v práci za počítačom, našťastie nikto ma nevidel, tak mi to prešlo :) Človek by si povedal, že je to skôr naopak - extrémne ťažké obdobie, ale tak môže hovoriť iba ten, čo nezažil dotyk detskej rúčky alebo nepočul vyslobodzujúce odgrgnutie. Je to euforický pocit byť otcom a každému prajem nech to aspoň raz zažije. Určite sa to oplatí.

Príliš (ne)skoré vytriezvenie

Čas priznať si chybu

Tak po dnešku som prišiel na to, že závratné tempo, ktoré som na blogu nahodil nie je trvalo udržateľné a preto trochu zvoľním. Predsa len, ak chce človek písať poviedky, blog, venovať sa rodine a ešte chodiť aj do práce, je toho viac ako dosť. Takže od zajtra to bude jedna recenzia a jeden článok týždenne z rubrík, ktorým sa chcem venovať. Plus bonusové články, ktoré mi "frkli" do nosa.

Na tento krok som pristúpil aj z dôvodu, že radšej sa posnažím napísať niečo poriadne a nie iba preto, lebo som si dal nadnesený cieľ. Tak mi držte palce aby som do roka priniesol minimálne 52 dobrých recenzií a rovnaké množstvo pútavých článkov.

Kráľova reč po druhý krát

Skvelý film si zaslúži skvelú recenziu

Áno, o tomto filme som už na blogu písal, žiaľbohu mám pocit, že som neodviedol najlepšiu robotu a odflákol som to. Preto som sa rozhodol, že tomu dám druhú šancu, keď už na nič iné tak aspoň na porovnanie toho, či to dokážem lepšie. Aby to malo zmysel, skúsim to dnes napraviť. Tak výnimočný film si to isto zaslúži.

Dráma natočená podľa skutočných udalostí začína v momente, keď princ Juraj (Colin Firth), familiárne nazývaný Bertie, má príhovor na futbalovom štadióne. Bohužiaľ, vďaka utláčaniu starším bratom a rodeným rečovým hendikepom, opäť zlyhá. Milujúca manželka Alžbeta (Helen Bonham Carterová), budúca kráľovná matka, sa i napriek mnohým liečeniam po tomto fiasku nevzdáva a vyhľadá austrálskeho terapeuta Lionela (Geoffryho Rusha). A tu sa rodia základy veľkého priateľstva medzi monarchom a prostým doktorom, ktoré vytrvá až do konca ich dní.

Magické mechanické kolieska (1.)

Čas pary, koliesok a veľkých dobrodružstiev

Steampunk je podžáner fantastiky, ktorý je zameraný na technológie a paru a popisuje spoločnosť prevažne počas viktoriánskej éry. Tak je približne formulovaná poučka dostupná na internete, ale čo si má človek pod tým skutočne prestaviť? Je to iba o kolieskach a nových vynálezoch, alebo je to akási obroda túžby po dobrodružstve? V súčasnej dobe popularita žánru závratne stúpa, už aj v tuzemských vodách vznikajú prvé zbierky, poviedky a novely. Rozhodol som sa tomu dôkladne pozrieť na zúbky v krátkom seriály na pokračovanie, pretože o tom, čo ma fascinuje, dokážem písať hodiny a hodiny.

Budem sa tu venovať histórii od základov, ktoré položili takí velikáni ako Jules Verne, či Robert Louis Stevenson až po novodobý rozmach steampunkovskej chobotnice, ktorá zasahuje do všetkých oblasti popkultúry.  Pokúsim sa zadefinovať obdobie, čo všetko sa dá ešte radiť k žánru a čo už nie i napriek viditeľnej snahe. Spomeniem tu známe i neznáme filmy, knihy, komixy, hudbu, ilustrátorov, či zaujímavé stránky. Aby to ale malo nejaký dobrý začiatok, v prvej časti sa pozriem na všetko, k čomu som sa zatiaľ dostal ja. Ako bonus bude náhľad na moje pripravované steampunk texty.

Kráľová reč

Aj mocní majú strach 

Historická dráma režiséra Toma Hoopera pojednáva o nástupe na trón druhorodeného syna Alberta (Colin Firth), ktorý je nútený po škandále staršieho brata a otcovej smrti stať sa novým kráľom Veľkej Británie. Krajina je na prahu druhej svetovej vojny a potrebuje silného vodcu, ale Bertie trpí rečovou vadou a tak čelí neustálemu strachu z vystupovania na verejnosti. Po mnohých neúspešných liečeniach dohovorí kráľova žena Alžbeta (Helen Bonham Carterová) stretnutie so svojským austrálskym terapeutom Lionelom (Geoffrey Rush). 

Film je natočený podľa skutočných udalostí a divák je svedkom ťažko sa rodiaceho priateľstva medzi kráľom a doktorom, ktoré nakoniec vydrží navždy. Herecké trio v podaní hlavných hrdinov rozohráva neskutočne strhujúcu hru za ktorú by si všetci zaslúžili Oskara. Ten sa nakoniec ušiel iba Colinovi, kráľ v jeho podaní so svojim hendikepom je stvárnený brilantne a vrcholom je najmä záverečná reč. 

Rubriky v roku 2013

Nebude toho málo

Až dnešným dňom vlastne začínam naplno blogovať. Dlhšie som rozmýšľal nad tým, o čom všetko budem písať, aby to malo aj nejaký zmysel a nebolo to iba cvičenie v písaní, ktoré je síce, pre amatéra dôležité, ale nie nevyhnutné. 

Bude dlhšiu dobu trvať, kým si rozšírim publikum a preto chcem prispievať najmä článkami pre široké spektrum ľudí. Mne to pomôže zlepšovať sa v recenziách, úvahách, prípadne fejtónoch a "čitateľom" to prinesie - pevne verím - zaujímavé čítanie.

Čaká má ťažká a určite aj tŕnitá cesta, som ale odhodlaný vydržať. Ak budem mať piatich čitateľov, tak to budem robiť pre nich, ak ani toľko, tak aspoň pre seba. Chcem sa stať úspešným spisovateľom, recenzentom, skvelým otcom a manželom, chcem sa stať príkladom hodným nasledovania. Dosť bolo ale dávky sentimentality, poďme na zoznam rubrík, ktoré to budem zverejňovať.

M.Connelly - Advokát zo zadného sedadla

Obhajoba klientov môže byť smrteľne nebezpečná

Americký spisovateľ Michael Connelly sa preslávil najmä detektívnymi románmi z losangelským policajtom Harrym Boschom v hlavnej úlohe. Román Advokát zo zadného sedadla (The Licoln Lawyer) je prvým dielom, ktoré sa mi dostalo do rúk a hlavnou postavou je obhajca Michael Haller - právnik so súkromnou praxou, ktorý už dávno nectí právne hodnoty. 

Jeho klientelu tvoria prevažne prostitútky, feťáci, narkomani, pouliční zlodeji a príležitostní zabijaci. Celý príbeh začína, keď sa dostane k "veľkej" rybe Louisovi Rouletovi, mladému a bohatému realitnému agentovi. Je to klient, ktorý mu môže splatiť hypotéku na dom s miliónovým výhľadom a posunie ho do iného levelu. Prípad nevyzerá veľmi zložito, mladík je obvinený z pokusu o znásilnenie a vraždu privátnej prostitútky, proces pre Michaela nie je problém vyhrať až na to, že jeho klient tvrdí, že je nevinný. A tu vzniká prvý problém, pretože ani taký pokrivený charakter akým je sám obhajca neverí, že existuje nevinný klient.

Rok 2012 je za nami

Čas bilancovania

Starý rok sa chýli ku koncu, už iba hodiny nás delia od príchodu Nového roka a preto si myslím, že nadišiel najlepší čas, kedy môžem zhodnotiť vlastné úspechy, radosti i starosti, ktoré ma tento rok postretli.

V práci sa dlhodobé problémy začali konečne riešiť, nie iba o nich hovoriť, aj keď tempo zlepšovania mohlo byť aj o niečo svižnejšie. Konečne mám šéfa, ktorému fandím, ktorý dokáže dostáť svojim slovám (i keď neskôr), ktorému som lojálny. Moja pozícia sa zmenila a už nerobím na zmeny. Prinieslo mi to radu výhod a iné sa zase stratili, ja to vidím ako plus. Nastal čas konečne sa začať rozvíjať.

Raňajky u Tiffaniho

O tom, že nie vždy je lepšia kniha

Málokedy sa nájde dielo, pri ktorom som na pochýbach, či je na vyššej úrovni knižná predloha, alebo nakrútený film. Naposledy sa mi to stalo pri filmovej i literárnej klasike, Raňajky u Tiffaniho. K tomuto dielu amerického spisovateľa a novinára Trumana Capoteho som sa dostal iba nedávno, hoci ju už dlhšie mám doma na poličke v knižnici.

Siahol som po nej jedného zimného večera, keď som bol bez nálady, ufrflaný a vyšťavený z práce. A, veru dobre som urobil. Trvalo mi nezvyčajne dlho, kým som ju dočítal (až tri dni), ale o to dlhšie som si ju mohol užívať. Novela nemá ani sto strán, ale každá veta, či odsek sú potešením pre vnímavého čiateteľa. Príbeh sa zameriava na sen tísicok mladých američaniek, ktoré už viac nechcú žiť tvrdý, priemerný život bez žiadnej slávy a úspechu a vrhajú sa plniť si sny. 

Vianočná nádielka filmov (2.)

Tak ako som sľúbil, prinášam druhý blok netradičných vianočných filmov, ktoré som videl počas tohtoročných Vianoc. Sú to snímky, ktorým som dal prednosť pred tradičnými komédiami a rozprávkami a myslím, že som urobil dobre. Pri väčšine som mal premiéru, ale našli sa aj také, ktoré som videl už po x-tý krát. Prečítajte si môj názor v nasledujúcich mini recenziách.

---

Ostrov (2005)

Klonovanie ľudí ako ďalšia forma existencie ľudskej populácie bola v kinematografii už znázornená viac krát. Tento film ale prichádza z dosť originálnou zápletkou. Hlavný hrdina Lincoln 6-Echo (Ewan McGregor) žije v uzavretej spoločnosti tzv. výnimočných ľudí, ktoré prežili apokalypsu a jediným zmyslom všetkých preživších je dostať sa na vytúžený ostrov - posledné miesto, kde sa dá voľne žiť bez následku kontaminácie. Všetko sa však mení, keď sa hlavnému hrdinovi vrátia spomienky na život pred katastrofou.

Oliver je už doma

Tak už ho tu máme!

Dnes nám Oliver prišiel domov. Zatiaľ na nové bývanie nič nehovorí, asi bude spokojný. Nejako sa mi nezdá, mám pocit, že bude mlčanlivý typ - väčšinou spí a spí. Hoci sa ho aj pýtam, či vie plakať, alebo kričať, dáko mi to nechce ukázať. Mamka vraví, že vie kričať aj za troch, ale pokiaľ to nebudem počuť na vlastné uši, neuverím, ženy tomu tak rozumejú! Na prijatie si ale u tatíka nemôže sťažovať. Aj pilo sa, aj jedlo sa, aj hudba bola a ako sa patrí (oneskorene) aj darčeky boli. Hneď sme jeden vyskúšali - detskú vysielačku. Trochu sme sa s tým potrápili, predsa len slovenský výrobok (bez urážky), ale konečne máme pocit, že máme pre syna bezpečné miesto. Kto vie aké to bude o pár mesiacov.

Vianočná nádielka filmov (1.)

Bolo čo pozerať

Aj tento rok som počas Vianoc doháňal nejaké tie filmové resty. Už dlhšie ma unavujú stále dookola sa opakujúce rozprávky (Pyšná princezná, Mrázik), či staré československé komédie (S tebou ma baví svět, Jak vytrhonut velrybě stoličku) a preto využívam možnosť TV archívu, ktorý má čo ponúknuť. Okrem toho, byť sám doma sa mi už tak skoro nepodarí a to tiež bola výzva. Tu sú filmy, ktoré ma upútali, v mini recenziách - prvá časť.

---

Šťastné a Veselé (2005)

Nezmyselná vojenská mašinéria počas prvej svetovej vojny bola už znázornená nespočetne krát. Mali sme možnosť vidieť zákopy zo všetkých strán, z pohľadu pešiakov i generálov, či z oka prvých odvážnych letcov. Ale málokto si spomenie na udalosti, ktoré sa stali na fronte počas štedrého dňa roku 1914. 

Pokračovateľ rodu

Včera sme so ženou zažili najkrajší okamih života. Na štedrý deň, presnejšie o 23:20 prišiel na svet náš syn Oliver. Keď sa prvý krát rozkričal, ovládli nás euforické pocity, bolesť ústúpila a šťastie sa miešalo so slzami. Dlho sme tomu nemohli uveriť, že je konečne tu, konečne medzi nami. Je nádherný a váži 3450 g a meria 48 cm a je náš. A ešte niečo, vyzerá to tak, že má môj nos.

Čas oddychu a pokoja

Zajtra sú Vianoce

Po konci sveta, ktorý sa - čudujme - zas nekonal, prichádzajú najkrajšie sviatky v roku. Vianoce vždy predstavovali niečo viac, či ich ľudia oslavovali pred alebo po narodení Ježiša Nazaretského. Nebudem tu rozoberať to, že tento sviatok cirkev prebrala od pohanov, ani to, či je všetko správne v Novom zákone. Vianoce sú sviatkom pokoja a hlavne mieru, čas, kedy sú si ľudia podvedome bližší, kedy sa aj tie najväčšie rozdiely ľahko stierajú a tak verím, že ich každý prežije čo najlepšie. Že sa opäť stretneme v rodinnom kruhu, s priateľmi si vyjdeme do ulíc a naberieme nové sily oddychom pri vianočnom stromčeku.

Hobit: Neočakávaná cesta

Cesta tam a späť začína

Keď som sa dozvedel, že Hobita bude točiť Guilermo Del Toro, nemohol som potlačiť mierne sklamanie, napriek tomu, že režisér Faunovho labyrintu dokázal, že má ten správny cit pre moderné spracovanie fantasy. Nebolo to tým, že by nejako neovládal remeslo, práve naopak. Skôr som mal obavy, že pristúpi k filmu úplne odlišne a pridá do Tolkienovej rozprávky oveľa temnejšie prvky.  Našťastie sa toho nakoniec ujal fenomenálny, správne naladený a uletený hobit menom Peter Jackson. Po trojročnom očakávaní sa Stredozem sa vrátila na filmové plátno. a ja s radosťou konštatujem, že som sa toho dožil pred "koncom sveta". 

Na začiatku by som chcel varovať, že toto bude recenzia určená najmä pre fanúšikov, ale pokúsim sa podať svoj názor triezvo. Otvorím teda guľaté dvere, vyjdem von a posadím sa na lavičku v predzáhradke. Zapálim si fajku naplnenú Starým Tobym a vyfúknem obláčiky dymu smerom k tajomnej postave v plášti so špicatým klobúkom na hlave. Môj drahý Frodo...

Koniec sveta sa nekoná

O tom, že skončili výhovorky

Ak som si začiatkom roka namýšľal, že nemám na to, aby som pretavil svoje sny do reality, po dnešku už nemám viac na výber. Už ma unavuje neustále hľadať dôvody, prečo sa mi nedarí v tom čo chcem, prečo  nepíšem dobré texty, prečo nekomunikujem efektívne a prečo je také ťažké so mnou niekedy vyjsť. Dnes mal byť koniec sveta, neviem už koľký v poradí v mojom, mladom živote. Opäť nič. Nie, že by som tomu veril, len mi došla aj tá posledná výhovorka.

Začínam makať. Vždy sa mi viac darilo, keď som bol pod tlakom a v nasledujúcich dňoch pocítim veru poriadnu záťaž. Verím, že konečne nastal čas dozrieť a dostáť všetkým svojim slovám, sľubom a želaniam. Možno tento text vyznie naivne, mňa má však pozitívne motivovať k dosiahnutiu lepších výsledkov.  Viem, že ma to bude stáť veľa síl, ale nakoniec sa to podarí.

Jupiter - číslo 4

Prvý rok Jupitera zavŕšený 

V nedeľu 16.12.2012 vyšlo štvrté čislo magazínu o fantastike – Jupiter. Ako člen redakcie a grafický editor by som rád prezentoval posledné tohtoročné vydanie, ktorým sa končí prvý rok časopisu. Nebudem tu rozoberať, či to bol úspešný rok alebo nie, to musia posúdiť hlavne iní. Pre mňa ako redaktora je každé číslo zážitok a som vďačný za akúkoľvek kritiku. Tak ako pri písaní, aj tu dokáže posunúť vpred iba pohľad nezainterasovenej osoby, ktorý do značnej miery určuje samotný úspech tej ktorej rubriky. 

A čo teda štvorka prináša? Zaujímavé asociácie – ilustrátori píšuci poviedky, poviedkári maľujú ilustrácie - vianočnú poviedku od Charlesa Strossa, recenzie, ktorým kraľuje tá Ďurova na Hobita a kopec článkov na knihy, seriály, hudbu a vedu. Po odmlke v minulom čísle sa vracia moja rubrika Arceyho knižnica, v ktorej sa venujem dvom zaujímavým knižkám, Eifelheimu od M.Flynna a prvému dielu Zlata Arkony Juraja Červenáka. Taktiež som prispel do hudobnej sekcii recenziou albumu Legend írskej skupiny Clannad, ktorý bol nahratý ako soundtrack ku kultovému seriálu Robin zo Sherwoodu.

Š.Huslica - Niekedy

Smutná spomienka

Prvý raz som sa k poviedkam Štefana Huslicu dostal v roku 2004. Už vtedy som žasol nad tým, ako farbisto vie pár vetami vykresliť pseudosvet, ktorý si vymyslel. K poviedkovej zbierke Niekedy som sa dostal, žiaľ príliš neskoro, nádejný autor je už štvrtý rok na onom svete. Keby ešte žil, určite by som sa mu úprimne poďakoval, zato, že som mal tú možnosť čítať jeho diela. Takto mu môžem venovať iba smutnú spomienku, aby vedel, že sa na neho nezabudlo.

Autor tejto zbierky bol viacnásobným finalistom súťaže Cena Gustáva Reussa - dlhoročne jedinnej prestížnej ceny v oblasti fantastiky na Slovensku - a raz sa mu ju podarilo aj vyhrať. Vôbec nie náhodou, texty boli a sú obsahovo i tematicky náročné, pestré a s dôrazom na každé jedno slovo.